Čas: skoro ráno.
Miesto: posteľ na šiestom poschodí Poprad.
BIM BAM BOM.. neskutočné- opať nechcený ranný budiček. Donedávna som bol jediným rušiteľom nočného kľudu ( asi keď som mal pol roka a plakal v postielke) ja. Teraz však všetkým malým nočným rušiteľom konkuruje jeden obrovský. Neleží síce v postieľke no je neskutočne pažravý a neustále si vyžaduje pozornosť. DARÍ SA MU TO. Denno-denne k nemu prichadzajú ľudia, aby ho ukľudnili. Nech ich je akokoľvek veľa, nedarí sa im to. Chce stále viac a viac. Stojí priamo v strede, aby ho bolo poriadne počuť, medzi všetkými postieľkami. Tam kde ho už nepočuť, stojí ďalší jeho "brat", ktorý je síce mladší no určite bola na jeho "oživenie" vynaložená veľka námaha, lebo na jeho najvačšej hlave, je nádherná, obrovská, medená čiapka. ...
Ach jaj. Onedlho sa už mojí malý nočný "rušitelia" nebudú mať kde náhaňať, keďže každá voľná plocha bude patriť týmto nenažrancom.